o obci
Stretava leží v srdci Zemplína, v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v okrese Michalovce. Chotár obce sa nachádza na nánosovom vale Čiernej Vody na jej pravej strane, asi 3 km od jej sútoku s Uhom a Laborcom, v nadmorskej výške okolo 101 m.n.m. Na severe susedí s obcou Senné a obcou Palín. S obcou Palín je zastavanou časťou prakticky spojená. Na východe susedí chotár obce s obcou Pavlovce nad Uhom, na západe s chotárom obce Budkovce a na juhu s chotárom obce Stretavka. Obec je situovaná približne v polovici cesty druhej triedy spájajúcej mestá Michalovce a Veľké Kapušany, ktorá vedie vedľa zastavaného územia obce. Toto riešenie dopravy realizované v 60-tych rokoch minulého storočia výrazne prispelo k odkloneniu hluku verejnej dopravy od obce. Zastavanú časť obce pretína v jej okrajovej časti iba jediná štátna cesta tretej triedy s pomerne nízkou frekvenciou dopravy. Obec má vybudované všetko základné vybavenie mimo kanalizácie.
Stretava patrí medzi lokality s dokázateľne nepretržitým osídlením od 9. storočia. Listina, v ktorej sa priamo spomína dedina Stretava – „villa Zyrothva“ – je datovaná do roku 1266. Šľachtici zo Stretavy patrili medzi najstaršiu šľachtu užskej stolice. V stredoveku v obci postavili prvý katolícky kostol, ktorý v polovici 15. storočia nahradil nový – kamenný (neskôr postavený) kostol s kryptou a svätyňou. Tento kostol je aj dominantou obce.
Rovinný ráz tohto regiónu, kde je obec situovaná, reprezentuje Východoslovenská nížina. Severne od obce ráz krajiny pozvoľna prechádza cez geomorfologické podcelky Senianskú mokraď a Iňačovskú tabuľu do impozantného sopečného pohoria Vihorlatských vrchov, hrdo sa vypínajúcich nad okolitou rozsiahlou nížinou. Medzi najvyššie vrcholy patrí najmä jeho dominanta – Vihorlat (1076 m.n.m.).
Nížinný charakter tohto regiónu tvoria vodné kanály, mŕtve ramená a vodné toky, z východu lemuje chotár obce vodný tok Čierna Voda a zo západu rieka Laborec. Pre územie je charakteristický výskyt vysokej spodnej vody. Lokalita leží v Senianskej depresii, ktorá bola v minulosti rozsiahlou zaplavovanou mokraďou Východoslovenskej nížiny, nachádzajúcou sa na významnej migračnej trase vodných vtákov.
